Antibiotiká zachraňujú naše životy už takmer 100 rokov. Ale tak, ako dokážu skvele slúžiť, môžu kvôli zlému zaobchádzaniu svoju funkciu stratiť. Baktérie totiž prestávajú na ich účinky reagovať, stávajú sa voči nim rezistentné. Problém sa však netýka iba tých, ktorí užívajú antibiotiká často, ale úplne celé populácie.
fotografia: Shutter Stock
V Európe každoročne zomrie 33 000 ľudí v dôsledku infekcie spôsobenej baktériou odolnej proti antibiotikám. Niektoré štúdie dokonca odhadujú, že pokiaľ bude tento trend pokračovať rovnakým tempom, bude mať v roku 2050 na svedomí 10 miliónov úmrtí ročne. Ide o negatívny fenomén zvaný antibiotická rezistencia. Dotýka sa celej populácie, ale čelí mu predovšetkým v nemocniciach na lôžkových oddeleniach. Aké sú jeho príčiny?
„Úplne zásadný je náš prístup k antibiotikám, predovšetkým k širokospektrálnym. Užívame ich stále častejšie a bohužiaľ aj chybne. Uvádza sa, že dokonca až polovica antibiotík je podávaná nesprávne, čo je veľmi alarmujúci údaj. Pritom účinné antibiotiká hrajú dôležitú úlohu v prevencii prípadných bakteriálnych komplikácií pri mnohých chirurgických úkonoch a sú nevyhnutné v odboroch, kde infekcia môže mať fatálne dôsledky. Mali by sme si ich chrániť a pristupovať k nim s rešpektom, aby sme zachovali ich funkciu,“ vysvetľuje naliehavosť problematiky antibiotickej rezistencie doc. MUDr. Helena Žemličková, Ph.D., vedúca Národného referenčného laboratória pre antibiotiká.
Takmer každý piaty Čech si ordinuje antibiotiká sám
Nie príliš optimistické fakty ukázal tiež spoločný výskum agentúry Engage Hill a REMMARK z júla 2021 na vzorke 2000 respondentov reprezentatívnej populácie Českej republiky 16 – 65 rokov. Z neho vyplynulo, že takmer 18 % (17,7 %) opýtaných užívali antibiotiká bez konzultácie s lekárom (alebo bez predpisu). U skupiny respondentov do 25 rokov to bolo dokonca 25 %, čo je veľmi znepokojujúci údaj.
„Antibiotiká sú lieky, ktoré nemožno vydať bez lekárskeho predpisu. Toto obmedzenie má ale svoje opodstatnenie. O ich indikácii by vždy mal rozhodnúť lekár, ktorý posúdi, či je takáto liečba pre pacienta optimálna. Samoliečba antibiotikami je úplne nevhodná,“ uviedla H. Žemličková.
Účastníci prieskumu ako najbežnejší dôvod užívania antibiotík, ktoré si sami naordinovali, uvádzali kašeľ, prechladnutie a riešenie kožných problémov.
Problém s antibiotikami je skôr v mladšej generácii
Prieskum ďalej prezrádza, že o antibiotiká aktívne žiadalo takmer 40 % opýtaných. Medzi nimi boli prevažne mladí ľudia vo vekovej skupine 16-24 rokov.
„Z nášho prieskumu vyplynulo, že najviac ohrozenou skupinou vzhľadom vo vzťahu k užívaniu antibiotík sú mladí ľudia do 25 rokov, a to predovšetkým muži. Takmer 20 % z nich uvádza, že možno prestať užívať ATB v prípade, že im je lepšie. 52,3 % opýtaných v tejto vekovej kategórii (muži aj ženy) si tiež mylne myslí, že antibiotiká dokážu skrátiť dobu prechladnutia. Navyše každý druhý z nich má vo svojej domácej lekárničke prípravok obsahujúci antibiotikum pre prípad urgentnej potreby,“ objasňuje MUDr. Filip Brodan za agentúru Engage Hill.
Napriek tomu, že je potrebné šíriť osvetu o užívaní antibiotík predovšetkým u mladej generácie, celkové výskumné dáta prezradili, že Česi majú o antibiotikách pomerne skreslené predstavy a tiež zlé návyky v súvislosti s ich užívaním. Viac ako 29 % respondentov chybne uvádza, že antibiotiká zabíjajú vírusy, a 10,9 % že pôsobia proti prechladnutiu. Celých 37 % sa domnieva, že antibiotiká pomôžu urýchliť dobu prechladnutia.
Stále väčšia odolnosť baktérií – negatívny fenomén posledných desaťročí
Málokto si uvedomuje, že antibiotiká sú nenahraditeľné. Pokiaľ prestanú účinkovať, nie je nič ďalšie, čo nás pred niektorými ochoreniami ochráni. Ak si to uvedomíme a zameriame sa na prevenciu, máme šancu aj napriek tomu, že súčasná situácia už nie je úplne optimálna, nájsť vhodné riešenie.
S osvetou o antibiotikách pomôže nový projekt
„Tohtoročná jeseň u nás štartuje kampaň, ktorej cieľom je podporiť zodpovedný prístup k antibiotikám. Teda znížiť ich užívanie a zlepšiť informovanosť našej populácie. Málokto si bohužiaľ uvedomuje, že svojim nezodpovedným prístupom voči antibiotikám podporuje odolnosť baktérií, ktoré potom môžu ohrozovať nielen jeho samotného, ale aj jeho blízke, prípadne celé ľudstvo,“ dodáva H. Žemličková.
